Neprekvapí nikoho to, že sme sa vybrali do Fiľakova vlakom. No prekvapenie môžete zažiť, keď si kupujete lístok. No ale začnime pekne poporiadku. Krásny deň pred nami, stanica ako z rozprávky. Zastavili sme sa pri miestnom betleheme, každý si ho chcel odfotiť. Nájsť kláštor nebol žiaden problém. Privítal nás brat Filip s tým, že sa máme cítiť ako doma. Tak sme aj začali pomáhať ako doma. Dobrovoľný pracovný zážitok na miestnom dvore. Bol to naozaj zážitok. Sr. Marika objavila sliepky, brat Cyril pálil papiere. Bratia nás pozvali na obed. Po ňom sme sa skoro vybrali na hrad, keby nebol zatvorený. Pozreli sme si krásy Fiľakova a miestny Lidl. Slávili sme spolu sv.Omšu v miestnom kostole. Večer sme trávili spoločný čas hrou „zvieratká“ a zaujímavými debatami. Nasledovali spoločné vešpery s bratmi Františkánmi. Ďalší deň sme mali duchovnú obnovu o sv. Františkovi a medzi tým sr. Marika varila obed pre všetkých. Po obede sme opäť trošku pomohli bratom s nosením dreva do kotolne. Večer patril bratovi Filipovi a hre „červíky“, Hugo skoro vyhral, ale len skoro. Nastala noc a ďalší deň, slávili sme sv.Omšu v kaplnke u bratov a po raňajkách sme poupratovali kláštorné chodby, izby a kuchyňu. Cesta na vlakovú stanicu bol opäť zážitok. Vrátili sme sa domov. Sr. Marika s kalendárom zvierat a iní s knihou o zármutku, prekonávali smútok z toho, že sa akcia skončila.
Všetci sme sa vrátili povzbudení františkánskou spiritualitou a žiadneho saleziána sa nám nepodarilo nechať vo františkánskych „hnedých“ múroch. Tak možno o rok.
brat brata Filipa