Prvý deň celý pršalo a všetci vieme, že samo nebo plakalo. Marika odchádza a my všetci sme ešte neprestali plakať. Smútok sme chceli zahnať občerstvením v Altánku bratov, no z námestia k nám doliehal plač bezdomovcov. Marika ozaj odchádza. Mladí niektorí dokonca ani neprišli, lebo sa báli že tak silné emocionálne napätie by nezvládli. My čo sme prišli sme sa s Marikou pekne rozlúčili , sfotili , najedli a nezabudli sme jej poďakovať a obdarovať ju krásnym tričkom s holubom. Marika bude nám tu bez teba smutno.
